Cesty môjho srdcaa rozumu sa nečakane skrížili. Náhoda? Aj keby, každá náhoda je pravidlom.Na križovatke plánov bez môjho vedomia a súhlasu vystavili bojisko. Vrajvyhrať môže len jeden... Divácke obecenstvo si tento zápas neužije, o to somsa postaral svojou najnovšou pretvárkou typu „nič mi nie je“...
Súperi lenneochotne vstúpili do ringu. Nevedeli, čo ich čaká... Za domácich tento krátbojuje JA a za hostí, prekvapivo...JA. Tento boj ma desí. Prísťo rozum či o srdce, to nie je sranda. V mojej hlave znejú prosbyobidvoch z nich: „ Zachráň mňa, so mnou bude náš spoločný život krajší...“Túžim po niekoho pomoci, je jedno koho, kľudne to môže byť neznámy. Tieto mojeslová sú však len výkrikom do tmy. Asi absolútne zbytočné.....
Boj začal. Pomalysme pristúpili k sebe, nikto sa však neodvážil dotknúť sa toho druhého.Obaja sme dobre vedeli, že rana uštedrená protivníkovi nás samých bude bolieťtakisto. Veď sme jedno telo.... Len chodíme okolo seba, touto napätou situáciousa nič nerieši. Len mi to pridáva na beznádeji.
Som ja tým zlým?Prečo práve ja? Mám to skoncovať? Ako vôbec?! Z mojich očí po chvílizačali padať slzy... Vedel som, že sám to nezvládnem. Bezmocne som čakal na to,čo príde.
Vtedy prišiel ON.Bol zvláštny, nečakane pokojne a s rozvahou pristúpilk súperiacim. Mal riešenie, povedal, že tento boj sleduje už veľmi dlhoa že si vediem statočne. Nepochopil som. Veď široko-ďaleko tu v tomtočase nebolo vidieť nikoho, tak ako ON mohol.... Že by už nefungovalapretvárka?!... Teraz mi to bolo jedno. Bol som zvedavý na jeho riešenie,vlastne odkázaný na jeho riešenie....
Chytil nežne obepolovice môjho JA za ruku, milo sa usmial a povedal: „ Odteraz budemekráčať všetci spolu, dobre?“ Bojisko na križovatke sa razom premenilona záhradu plnú ruží.
Venované tomu,ktorý bojuje