Miroslava Jurášková
Dorotka
Dievčatko, s ktorým strávený týždeň mi dal viac ako rok štúdia psychológie.
Som obyčajný človek, i keď iný, než si doposiaľ stretol. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Dievčatko, s ktorým strávený týždeň mi dal viac ako rok štúdia psychológie.
...alebo môžu existovať desiatky „milosrdných nemocníc“ a deklarácií práv, kým ľudia nezmenia svoje zmýšľanie a postoje. Predsudky sú predsudky... Smutná, ale pravdivá realita.
Včerajší Valentín bol pre mňa zvláštny- netrávila som čas so svojím priateľom, nedostala som kvety, nikto mi nepovedal „Ľúbim ťa“. A aj tak to bol najkrajší 14. február v mojom živote.
Práve dnes som čítala v časopise článok o tom, ako výskum PISA na základných školách dokázal, že slovenské deti nedokážu kvalitne analyzovať texty, objaviť v nich niečo viac ako písmenká. Zato čítaním získavať informácie, ktoré sú tam sucho zapísané, to im ide nadštandardne.Z toho prakticky vyplýva, že deti si nedokážu vytvoriť vzťah k literatúre.
Máte súrodencov? Mne boli priradení hneď dvaja: o 8 rokov starší brat a o 2 roky staršia sestra. Naša domácnosť bola preto vždy plná života.
Dokážete si nájsť čas na veci mimo vášho programu? Napríklad na prečítanie môjho článku? Ak áno, možno vám trošku aj závidím.
My, ľudia, sme divné tvory. Staré dobré „nerob druhému to, čo nechceš, aby on robil tebe“ sa zmenilo na „vôbec sa radšej nestaraj do druhých, čo ak by sa potom nebodaj chceli starať oni do teba“. Pritom sme to my, ktorí potrebujú byť vypočutí a majú počúvať, sme tí, ktorí potrebujú starostlivosť a majú ju takisto poskytovať…
Že ste to ešte nepočuli? Alebo sa tento veršík dostal už aj k vám? Takto určitá časť spoločnosti definovala veriace dievčatá. Máte pocit, že to vystihli?
Táto veta je už viac-menej frázou. Je to všeobecná, spoločnosťou uznávaná pravda, ale život sám nám niekedy akoby ukazoval opak. Avšak to isté žitie nás svojimi lekciami môže stále nanovo presvedčiť o hĺbke a zmysle týchto troch slov. Na vlastnej koži pociťujem, že život nie je ľahký....Ale napriek všetkému som si istá, že je krásny.
Cestovanie autobusom- dobrodružstvo samo o sebe, veď to poznáte. O zážitky na túto tému nikdy nie je núdza. Ale tento môj by ma nenapadol ani v tom najdivnejšom sne...
Nebolo by lepšie zavrieť ich, zavesiť na nich tabuľu ,, Národná kultúrna historická pamiatka“ a nechať ich svojmu osudu? Majú kláštory vôbec nejaký zmysel?
Podľa príručiek sú anjeli netelesné, nesmrteľné duše s obmedzeným vedomím a silou. Ja však poznám aj iný typ anjelov- tých smrteľných, ktorých si v živote častokrát uvedomujeme viac ako tých prvých.
,,Deti sú naša budúcnosť, zvyklo sa v minulosti povedať... Naozaj len v minulosti. Väčšina ľudí tohto sveta si pod svojou budúcnosťou predstavuje hlavne prosperovanie svojej vlastnej osoby, často na úkor iných.